10. januára oslávil 20. narodeniny profesionálny prenosný počítač spoločnosti Apple, MacBook Pro. Pri príležitosti výročia si v tomto blogovom príspevku prehľadneme doterajšiu históriu MacBooku Pro, ktorá je plná revolučných inovácií.
Čo bolo pred MacBookom Pro?
MacBook Pro nebol prvým profesionálnym prenosným počítačom Apple; takéto stroje existovali aj pred rokom 2006, len sa ešte nepredávali pod dnes používaným názvom, ale ako Macintosh PowerBook alebo jednoducho PowerBook. Základom prvého MacBooku Pro bol PowerBook G4, ktorý debutoval v roku 2001; ten spočiatku používal procesor PowerPC G4 založený na RISC, vyvíjaný Applom. Vo svojej kategórii patril vtedy medzi najľahšie a najtenšie notebooky na svete, bol jedným z prvých notebookov so širokouhlým displejom a prvým počítačom s elegantným a spoľahlivým magnetickým mechanizmom uzatvárania veka displeja. Zaujímavosťou je aj to, že vďaka 15,2‑palcovému displeju, na tú dobu výnimočnému výkonu a ľahkej prenosnosti si PowerBook G4 mnohí kupovali a používali namiesto stolného počítača.
S PowerBookom G4 mal teda Apple pri tvorbe prvého MacBooku Pro pevné základy. Zachoval sa tvar stroja aj hliníkové šasi, novinkou však v januári 2006 v prvom MacBooku Pro bola webkamera iSight a debut nabíjačky MagSafe. Ešte v tom istom roku Apple uviedol na trh 17‑palcovú verziu, ktorou tí, čo uprednostňovali stolné použitie pred mobilným, dostali rozmer lepšie zodpovedajúci ich potrebám; a za veľkú vec sa vtedy považovala aj klávesnica s LED podsvietením, ktorú Apple mimochodom po prvý raz použil v modeloch PowerBook G4.
Prečo sa MacBook Pro volá MacBook Pro?
Steve Jobs v roku 2005 s odvolaním sa na jediný kľúčový ukazovateľ oznámil, že Apple opúšťa platformu PowerPC; tým ukazovateľom bol výkon na watt, teda efektivita. Procesory PowerPC Apple vyvíjal spoločne s IBM a od roku 1991 aj s Motorolou v rámci aliancie AIM, no do polovice prvého desaťročia 21. storočia čipy PowerPC jednoducho zaostali v konkurencii. IBM sľúbilo, že je pripravené vyrobiť pre Apple 3 GHz procesor PowerPC G5, no to sa nikdy neuskutočnilo. Navyše, čipy s architektúrou PowerPC spotrebúvali príliš veľa energie a produkovali priveľa tepla v porovnaní s riešeniami Intel, ktoré boli vtedy lídrami trhu. Apple sa tak dostal do technologickej a strategickej tiesne a prijal rozhodnutie previesť celé portfólio Macintoshov na platformu Intel x86.
Ubehol sotva rok od prijatia tohto rozhodnutia a jeho verejného oznámenia a v januári 2006 Apple predstavil prvý iMac založený na Inteli, ako aj prvý MacBook Pro na svete. Názov MacBook teda signalizoval aj zmenu platformy: z notebookov PowerBook a iBook, ktoré stavali na platforme PowerPC, sa stali MacBook Pro pre profesionálnych používateľov a MacBook pre školské a domáce použitie. Keďže v roku 2006 sa paralelne predávali stroje s oboma typmi procesorov, zmena názvov uľahčila rozhodovanie aj zákazníkom.
Ako prvé v MacBookoch Pro
V priebehu svojej histórie si MacBook Pro pripísal množstvo prvenstiev. S príchodom procesorov Intel dorazil do všetkých počítačov Apple aj čip SMC, ktorého vyhradenou úlohou bolo inteligentne riadiť chladenie, jas a batériu. Prvá veľká dizajnová zmena prišla v roku 2008, keď Apple zaviedol unibody konštrukciu, ktorá sa odvtedy stala priemyselným štandardom. Šasi strojov sa frézuje z jedného bloku hliníka pomocou presných CNC strojov, vďaka čomu boli zároveň ľahšie a tenšie, no oveľa tuhšie, a teda aj odolnejšie. V MacBooku Pro z roku 2008 debutoval aj sklenený trackpad: vypustili fyzické tlačidlá myši, zariadenia dostali úplne klikateľnú sklenenú plochu a začali podporovať viacdotykové gestá. V roku 2015 sa popri 12-palcovom MacBooku objavil trackpad Force Touch aj v MacBookoch Pro. Pri tejto technológii sa dotyková plocha fyzicky nepohybuje, pocit kliknutia simuluje pomocou elektromagnetov; je odolnejšia a zároveň dokáže rozlišovať medzi rôzne silnými stlačeniami.
Návrat do roku 2012: prvým počítačom s Retina displejom sa stal MacBook Pro; v tomto modeli boli z počítača odstránené optická mechanika aj pevný disk a debutovalo čisto SSD úložisko, aby bol počítač rýchlejší, tenší a tichší. Požiadavky profesionálnych používateľov na rýchlu prácu s dátami v retina MacBookoch Pro z roku 2012 naplnil aj port Thunderbolt umožňujúci vysokorýchlostný prenos, ktorý mimochodom v rodine zariadení debutoval o rok skôr.
Profíci chcú porty a tlačidlá!
Séria MacBook Pro, ktorá debutovala v roku 2015, si pripísala viacero prvenstiev; spomedzi nich používatelia mimoriadne pozitívne prijali trackpad Force Touch. Apple sa modelmi z roku 2016 pokúsil vytvoriť dovtedy najtenšie MacBooky Pro vôbec, čo sa aj podarilo. Malo to však svoju cenu, a to v podobe značnej časti dovtedajších konektorov: namiesto HDMI, čítačky SD kariet, Ethernetu a MagSafe obsahovali počítače Apple popri 3,5 mm jacku už len porty USB‑C. Tie síce poskytovali vysokú rýchlosť, no doplnky typu Type‑C boli vtedy oveľa menej rozšírené než dnes, takže na používanie strojov bol v každom prípade potrebný adaptér. V tejto súvislosti teda prišla kritika a Apple na ňu aj zareagoval.
Zmiešané boli aj ohlasy na jednu z inovatívnych noviniek série MacBook Pro z roku 2016, Touch Bar: namiesto funkčných klávesov ponúkol Apple dotykový OLED prúžok, ktorý zobrazoval tlačidlá prispôsobené práve používanému programu. Používatelia ho však nie vždy vedeli používať naslepo, takže hoci šlo o veľmi efektné riešenie, niektorí túžili po fyzických klávesoch. Apple našťastie spätnú väzbu vypočul, a tak ponúkal niektoré stroje s Touch Barom aj bez neho; a v roku 2021 sa na bok 14‑ a 16‑palcových modelov s M1 Pro a M1 Max vrátili aj MagSafe, HDMI a čítačka kariet. Relatívne krátky život mala aj menej spoľahlivá klávesnica s motýlikovým mechanizmom (butterfly), ktorú v rodine MacBook Pro zaviedli v roku 2016 a v rokoch 2019–2020 ju vyradili; nahradila ju klávesnica Magic Keyboard umožňujúca bezproblémové používanie.
Platforma Apple, displeje Liquid Retina XDR a súčasnosť
Apple zúročil skúsenosti získané pri návrhu procesorov pre iPhony a iPady aj vo svojich prenosných počítačoch. V roku 2020 predstavil Apple M1, prvú platformu Apple používajúcu architektúru ARM64 určenú pre počítače Mac. 13‑palcový MacBook Pro dostal tento čip, energetická účinnosť dosiahla v odvetví dovtedy nevídanú úroveň a na jeseň 2021 spolu s procesormi M1 Pro a M1 Max debutovala dnešná podoba týchto strojov vo veľkostiach 14 a 16 palcov, pričom modely s procesormi Intel boli vyradené z ponuky. Konkurencii sa dodnes nepodarilo dobehnúť rodinu procesorov M z hľadiska efektivity; tieto stroje sú rýchlejšie než kedykoľvek predtým a zároveň ponúkajú vynikajúcu výdrž na batériu a tiché chladenie.
Medzi novinkami notebookov vybavených novými procesormi Apple M sú displeje Liquid Retina XDR využívajúce technológiu mini‑LED. Táto technológia, ktorá sa po prvý raz objavila v modeloch MacBook Pro, poskytuje displej schopný zobraziť extrémny kontrastný pomer a jas, takže s notebookmi MacBook Pro možno ľahko vykonávať aj profesionálnu fotografickú a video prácu, a to aj pod holým nebom. Inováciou týkajúcou sa displeja bolo aj zavedenie technológie ProMotion so 120 Hz, ktorá umožňuje plynulejšie posúvanie a pohodlnejší strih videa.
MacBook Pro navždy zmenil to, ako premýšľame o profesionálnych počítačoch a ako ich používame, a zároveň pripravil pôdu pre dnešné výkonné stroje s procesormi Apple M, na ktorých môžeme pracovať aj viac ako desať či dokonca dvadsať hodín bez obáv z prehriatia hardvéru či vybitia batérie.
